Jaskyňe

Krása podzemného sveta jaskýň už tradične priťahuje kažgý rok tisíce domácich i zahraničných návštevníkov. Jedinečnosť tvarov kvapľovej výzdoby rôznej farebnosti a krehkej krásy, mohutné kvapľové či ľadové útvary dokumentujú obrovskú silu prírody. Na Slovensku je známych vyše 4000 jaskýň, pre verejnosť je ich sprístupnených 12. Na území Liptova sú tri sprístupnené jaskyne. Liptov je na krásy podzemných jaskýň mimoriadne bohatý a región zvyknú nazývať aj Liptovský kras. Na severnej strane Nízkych Tatier, v Demänovskej doline sa nachádza Demänovský kras, v ktorom dominuje Demänovský jaskynný systém dlhý asi 35 km. V Demänovskej doline sú sprístupnené dve jaskyne. Demänovská jaskyňa slobody patrí medzi najkrajšie sprístupnené jaskyne v Európe. Okrem veľkého množstva nesprístupnených jaskýň sa v Liptovskom krase nachádzajú aj priepasti a iné krasové útvary. Spomenieme najhlbšiu slovenskú jaskyňu Starý hrad hlbokú 432 m, známa je aj Liskovská jaskyňa, kde sa našli kosti 48 ľudí, ktoré niesli známky dávnovekých ľudožrútskych zvykov. V tesnom susedstve Demänovskej doliny so svetoznámymi jaskyňami vyskytujú sa krasové javy aj v Jánskej doline.

Demänovská jaskyňa slobody

(29,8km/27min.)
Najnavštevovanejšia jaskyňa na Slovensku. Nachádza sa v Demänovskej doline na severnej strane Nízkych Tatier, v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská dolina. Objavená bola v roku 1921, sprístupnená je od roku 1924. Dnešný vstupný otvor, umelo prekopaný, leží v nadmorskej výške 870 m. Prístup k nemu je pohodlným chodníkom s náučnými panelmi. Podzemné priestory vytvorili ponorné vody riečky Demänovky a Zadnej vody v komplexe vápencových hornín. Má zaujímavý systém chodieb (bočné klesajúce chodby ústia na horizontálne jaskynné úrovne), podzemných siení a dómov, ako aj pestrú a bohatú kvapľovú výzdobu. Okrem stalagmitov, stalaktitov a veľkolepých kamenných vodopádov sa tu nachádzajú charakteristické, bohato zdobené malé jazierka s kvapľovými leknami na hladine, jaskynnými perlami a inými útvarmi na dne. Vedľa bielych kvapľov sa vyskytuju aj kvaple sfarbené do ružova až červena. Najnižšími časťami preteká podzemný tok Demänovky. Z celkovej dľžky 8400 m je sprístupnených 1800 m. Prehliadka jaskyne je rozdelená na malý okruh: 1,2 km – 60 min a veľký okruh: 2,2 km – 100 min. Jaskyňa bola vyhlásená za Národnú prírodnú pamiatku. Od roku 1993 sa v jaskyni vykonávajú ozdravovacie speleoklimatické pobyty

Demänovská ľadová jaskyňa

(27,8km/25min.)
Nachádza sa na pravej strane Demänovskej doliny severne od Demänovskej jaskyne slobody s vchodom v brale Bašta v nadmorskej výške 840 m. Vytvoril ju bývalý podzemný tok Demänovky. Jaskyňu skúmal Juraj Bucholz ml. v roku 1719-1723. Množstvo nápisov na stenách a zachovaná bohatá literatúra svedčia o veľkom záujme o jaskyňu vtedajších vedeckých kruhov, ako aj širšej verejnosti. Nazývala sa tiež Dračia jaskyňa, kvôli nálezom kostí jaskynného medveďa, pokladaných za kosti draka. V spodných častiach jaskyne sú nádherné ľadové útvary. Najkrajšie ľadové útvary vznikajú na jar, keď z roztopeného snehu vniká do jaskyne najviac vody, ktorá ihneď mrzne a vytvára mohutné stĺpy i podlahový ľad. Jaskyňa je dlhá 1750 m, verejnosti je sprístupnených 650 m. Turisticky bola sprístupnená v 80. rokoch predminulého storočia, nanovo ju sprístupnili v rokoch 1950-1952. Jaskyňa je takisto súčasťou Národnej prírodnej pamiatky Demänovské jaskyne.
Demänovská jaskyňa slobody a Demänovská ľadová jaskyňa sa nachádzajú v nádhernej oblasti cestovného ruchu, v Demänovskej doline na územi Národného parku Nízke Tatry, kde odporúčame navštíviť tiež Vrbické pleso.

Stanišovská jaskyňa

(32km/31min.)
V ústí bočnej dolinky Stanišová do Jánskej doliny k najvýznamnejším a najväčším jaskyniam patria Stanišovské jaskyne. Veľká a Malá Stanišovská jaskyňa sa nachádzajú v južnom svahu Smrekovice a oveľa neskôr objavená Nová Stanišovská na protiľahlom svahu dolinky. Hoci topograficky ide o samostatné jaskyne, geneticky tvoria jeden celok, oddelený od seba Stanišovskou dolinkou. A hoci je Malá Stanišovská jaskyňa rovnako stará ako jej všeobecne známa a uznávaná veľká sestra, neužíva si rovnakej slávy. Napriek tomu ju navštevovalo a navštevuje množstvo ľudí, ktorí po sebe zanechali veľký počet nápisov. „Zvečňovací boom“ nastal na začiatku 20. storočia.

Medvedia štôlňa

(35km/40min.)
Toto staré banské dielo sa nachádza v Žiarskej doline a ide o jediné sprístupnené banské dielo na Liptove. Obec Žiar a Žiarska dolina je obľubeným miestom letnej turistiky, ale aj správnou voľbou pre ubytovanie na Liptove počas zimy. Iba v štôlni zistíte, aká bola ťažká práca Liptovských baníkov, ktorí za niekoľko rokov s vidinou získania zlata dokázali túto štôlňu vykopať. Celková dĺžka štôlne je 550 m a atmosféru prehliadky dotvárajú horiace olejové kahance a čelovky, ktorými si budete svietiť na cestu. Za približne 30 min. prejdete 400 m sprístupnenej trasy ale zážitok, ktorý si odnesiete so sebou vám ešte dlho bude pripomínať dovolenku na Liptove.

Važecká jaskyňa

(51,3/38min.)
Nachádza sa vo Važeckom krase na styku Kozích chrbtov s Liptovskou kotlinou na západnom okraji obce Važec. Vchod je umiestnený v nadmorskej výške 784 m. Dlhá je 530 m. Objavená bola v roku 1922, sprístupnená je od roku 1934. Horizontálne chodby vymodelovali bývalé vody Bieleho Váhu. Kvapľová výzdoba je bohatá na čisto biele stalagmity a stalaktity. Drobná krehká výzdoba a bizarné tvary stalaktitov pripomínajú krajinu z rozprávky. Boli tu nájdené kosti jaskynného medveďa ( Ursus spelaeus ), vystavené sú v chodbe Kostnica. Jaskyňa bola vyhlásená za národnú prírodnú pamiatku. Po rekonštrukcii v roku 1954 je sprístupnených 235 m.