Turistika

Liptov ponúka široké možnosti peších túr vďaka výhodnej polohe a mnohorakým prírodným krásam. Návštevníci si môžu vybrať z širokého spektra rôzne náročných turistických tras. Liptov obklopujú najväčšie hory na Slovensku: Vysoké Tatry, Západné Tatry a Chočské vrchy na severe, Nízke Tatry na juhu, Veľká Fatra na západe a Popradská kotlina na východe. Orientáciu v teréne uľahčujú značkované chodníky. Najdôležitejšie diaľkové trasy sú značené červenou farbou. Modrou, zelenou a žltou farbou sú značené chodníky miestneho významu. Všetky značkované turistické chodníky vychádzajú z miest, obcí alebo turistických stredísk. Ďalšiu orientáciu v teréne umožňujú orientačné tabule, smerovky prípadne mapy. Turistické mapy je možne zakúpiť v Informačných centrách. Neopakovateľné zážitky si prinesiete z výstupov na známe vyhliadkové dominanty Liptova Ďumbier, Bystrá, Veľký Choč, Baranec, Jakubiná, Salatín či Poludnicu. Môžete absolvovať nádherné hrebeňové túry v Nízkych Tatrách, Veľkej Fatre, prechody Prosieckou, Kvačianskou a Demänovskou dolinou.

Lúčanský vodopád

(1,5km/10min.)
Lúčanský vodopád, ležiaci uprostred susednej dediny Lúčky, je 12 metrov vysoký kaskádovitý vodopád padajúci do malých jazierok z vrchného okraja travertínovej terasy. Samotná Lúčanka neobsahuje veľké množstvo minerálov, ale jej prítoky, ktoré prispeli k výzdobe vodopádu, sú sadrovcovo-zemité teplice. Lúčanský vodopád je od roku 1974 národnou prírodnou pamiatkou.

Výstup na Veľký choč (1611m)

(7,4km/1h50min.)
Veľký Choč je najvyšší vrch Chočských vrchov. Tie sú typické tým, že nevytvárajú hrebeň, ale jednotlivé masívy.Veľký Choč je považovaný za jeden z najkrajších vrchov Slovenska. Vyznačuje sa výskytom vzácnej kveteny a hodnotným zastúpením zriedkavo sa vyskytujúcich zvierat.Veľký Choč je v tomto pohorí dominantným vrcholom, veď prevyšuje ostatné vrchy minimálne o 400 až 600 výškových metrov. V lete sa svojim kvetenstvom veľmi podobá na Salatín.  Známy je i vďaka nádherným výhľadom z vrcholu. Na Veľký Choč sa dá dostať zo šiestich obcí až siedmymi trasami.

Zrúcanina Starý Liptovský hrad

(3,6km/1hod.)
Zvyšky niekdajšieho hradu stoja na vrchu Sestrč (999,9 m n. m.) v Chočských vrchoch, vypínajú sa nad obcami Kalameny a Bukovina. Bol najvyššie položeným hradom na Slovensku a zároveň jeden z najvyššie položených v strednej Európe. Hrad je prvýkrát písomne doložený roku 1262, dal ho postaviť kráľ Belo IV. na mieste zaniknutého hradiska z 1. storočia pred Kr.. Plnil obrannú funkciu. Pôvodný hrad tvorila obytná veža, cisterna, malé nádvorie a dve brány. Celý areál hradu je verejne prístupný. Vedie sem červeno-značkovaný turistický chodník Vlachy – Havránok – Bukovina – Sedlo pod Kráľovou (773 m n. m.) a tiež žlto-značkovaný turistický chodník Kalameny – Sedlo pod Kráľovou a ďalej do sedla Poľana (845 m n. m.)

Prosieckou a Kvačianskou dolinou.

Východiskový bod : Prosiek – Prosiecka dolina   ( Kalameny-Prosiek- 17 km/24min.)

Prosiecka a Kvačianska dolina sú vedľa seba paralelne idúce doliny – pretínajúce masív Chočské vrchy v smere sever – juh. Obe doliny sú prepojené uceleným turistickým – náučným chodníkom s najkrajšími scenériami. Prosiecka dolina  – skalné steny a lesné biotopy – kaňon, tiesňava, kamenná brána na vstupe – vodopád ( najkrajší v jarnom období a v zime) – tiesňava s rebríkmi na výstupe. Svorad – horské lúky a pasienky. Kvačianska dolina – kanoň, vodopád a skalné steny. Oblazy -mlyn a píla technické pamiatky. Turistický chodník je najvýhodnejšie prechádzať  smere  Prosiek – Prosiecka dolina – Kvačianska dolina – Prosiek. Prechod celou turistickou trasou trvá približne 7 hodín. Kvačianska dolina spolu s Prosieckou dolinou tvorí dvojicu krásnych a veľmi navštevovaných dolín v masíve Chočských vrchov. Svahy doliny sú okrem brál a skalných stien pokryté lesmi, ktoré pre svoju nedostupnosť neboli nikdy intenzívnejšie hospodársky využívané. Pre svoju zachovalosť a jedinečnosť boli vyhlásené roku 1967 za štátnu prírodnú rezerváciu (dnes Národná prírodná rezervácia). Miesto OBLAZY je známe vďaka mlynom. Zo sútoku troch potokov Borovianky, Ráztočianky a Hutianky vzniká rieka Kvačianka, ktorá tu má dostatočný prietok vody. Zachované sú dva z pôvodných troch mlynov. Horný „Gajdošovský“ pri ceste a dolný „Brunčiakovský“ za potokom. Mlyny sú zaradené medzi kultúrno-technícké pamiatky

Západné Tatry – Žiarska dolina – Žiarska chata.

Východiskový bod : Žiar-Žiarska dolina (Kalameny-Žiar 36 km/37min.)

Žiarska dolina je jednou z najznámejších a najnavštevovanejších dolín nielen v rámci Západných Tatier, ale aj v rámci celých Tatier ako celku, a to nielen z dôvodu jej geologickej stavby, rastlinstva či živočíšstva, ale hlavne pre jej výhodnú polohu, pre jej veľmi dobrú prístupnosť, pre množstvo kilometrov značkovaných chodníkov, ktoré vedú hlavne po jej okolitých hrebeňoch, čo zvyšuje jej atraktívnosť, pre nádherné a neopakovateľné výhľady z nadmorskej výšky cez 2000 metrov.

Žiarska chata – 1325 m n.m.

Žiarska chata sa nachádza na južných svahoch Západných Tatier a je vstupnou bránou do turisticky veľmi navštevovanej oblasti Žiarskej doliny a Roháčov v Západných Tatrách. Je jedinou vysokohorskou chatou v Západných Tatrách, nachádzajúcou sa v závere niektorých z jej dolín, prístupnou z Liptovskej strany. Žiarska chata je  miestom oddychu a základňou pre nástup vysokohorských túr. Chata bola v roku 2006 kompletne zrekonštruovaná. K chate vedie asfaltová cesta z obce Žiar je teda veľmi dobre prístupná,čo ocenia rodičia s malými deťmi,ak sa rozhodnú pre „kočíkovú túru“:-) Môžete si užiť aj zjazd na kolobežkách. Táto aktivita vhodná pre celú rodinu a všetky vekové kategórie, vás zo Žiarskej chaty povedie 6 km dlhou traťou, ktorú môžete prekonať rýchlejšie a užiť si adrenalín alebo obdivovať prírodu pri pomalšej jazde. Váš zjazd končí na parkovisku pri ústi do Žiarskej doliny, kde kolobežku aj s príslušenstvom prevezme personál.

Jánska dolina .

Východiskový bod : Liptovský Ján (Kalameny-Liptovský Ján 28 km/23min.)

Jánska dolina je jednou z najkrajších a najdlhších dolín Nízkych Tatier. Dolinou preteká potok Štiavnica, ktorý pramení pod Ďumbierom, najvyšším vrchom tohto pohoria.  
Jánska dolina je bohatá na flóru i faunu. Vyskytuje sa tu množstvo prírodných a krasových útvarov. Nachádza sa tu množstvo podzemných priestorov, jaskýň a priepastí a niekoľko vodopádov. Malá Stanišovská jaskyňa (ako jedna z trojice:Veľká, Malá a Nová) je jedinou sprístupnenou jaskyňou v Jánskej doline v dĺžke 450m. Pochváliť sa môžeme jaskyňou Starý Hrad ako najhlbšou na Slovensku, Revajov dom patrí medzi najväčšie podzemné priestory na Slovensku a máme tu aj najhlbšiu jaskynnú priepasť v strednej Európe s hĺbkou 423m. Raritou Jánskej doliny je krasová plošina Ohnište so skalným útvarom Okno. Jánska dolina poskytuje veľa možností na výlety, prechádzky, turistiku (Ďumbier, Krakova Hoľa, Ohnište, Slemä, Poludnica), hrebeňové túry (Ďumbier – Čertovica, Ďumbier – Chopok) ale aj športové, rekreačné a voľnočasové aktivity: lyžovanie zjazdové alebo bežecké, cykloturistiku, beh, speleo, entomologické, výtvarné a fotografické hobby a ďalšie.

Skanzen Vlkolínec

(17,7km/29min.)
Najzachovalejšia rezervácia ľudovej architektúry na Slovensku. Čisto drevená obec bola od 1977 pamiatková rezervácia ľudovej architektúry a v decembri 1993 zapísaná do zoznamu Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Prvá písomná zmienka je z roku 1376 ako ulica mesta Ružomberok. Vznikol ako osada drevorubačov, alebo uhliarov. Ako jediná obec na Slovensku nie je narušená novou výstavbou. Dominantou obce je drevená zvonica. V obci je 45 pôvodných stavieb ľudovej architektúry, ktoré tvoria pozoruhodnú architektonickú jednotu. Drevenice, priľahlé hospodárske objekty sú ideálne zachovalým obrazom niekdajšej slovenskej horskej obce s celým jej svojrázom. Je to živý skanzen slovenského horského bývania na pôvodnom mieste. Za SNP pri útoku SS divízie bola časť obce vypálená, zhorelo 13 domov. Jediná murovaná stavba v obci je kostolík. V minulosti sa ľudia zaoberali obrábaním polí, pasením oviec, dobytka, salašníctvom a drevorubačstvom.

Chopok

Východiskový bod : Jasná-Biela púť (Kalameny-Demänovská dolina-Biela púť 33 km/31 min.)

                   Chopok je druhým najvyšším vrcholom Nízkych tatier (2024 m) a nachádza sa medzi Derešmi a vrchom Konské. Na severe má strmé skalné steny členené žľabmi a piliermi, ktoré na severovýchode spadajú do kotla Lukovej doliny s morénovými usadeninami a jazierkom, na juhu má skalné polia. Chopok je dostupný lanovkou z Demänovskej doliny(sever) alebo z Bystrej doliny( juh). Pri vrchole sa nachádza Kamenná chata po Chopkom. Z vrcholu je veľmi rozsiahly výhľad do okolia.  Vyvezte sa za úžasnými výhľadmi z druhého najvyššieho vrcholu Nízkych Tatier – Chopku (2024 m n.m.). Najskôr z lokality Biela Púť štvorsedačkou, potom šikmým výťahom Twinliner do stanice Priehyba. Odtiaľ sa až na samý vrchol Chopku dostanete 24-miestnou lanovkou Funitel, ktorá patrí k najmodernejším technológiám na svete. Pri vrcholovej stanici lanovky sa nachádza vyhliadková reštaurácia Rotunda, s exkluzívnym 360 stupňovým panoramatickým výhľadom v nadmorskej výške 2 004 m.n.m na vrchole Chopku s kapacitou 100 miest.

Múzeum Liptovskej dediny Pribylina

(37,9km/28min.)
Múzeum liptovskej dediny v Pribyline je vysunutou expozíciou Liptovského múzea v Ružomberku. R. 1991 bola verejnosti sprístupnená jeho prvá časť. Ide o stavby zo zátopovej oblasti vodného diela Liptovská Mara a z niektorých obcí horného a dolného Liptova.Život obyvateľov dediny približuje obydlie želiara z Liptovskej Sielnice a Černovej, bývanie stredných roľníkov a remeselníkov reprezentujú domy krajčíra a remenára z Likavky, kováča z Liptovskej Kokavy a kolára z Liptovskej Sielnice. Život bohatších vrstiev dokumentuje dom richtára z Liptovského Trnovca, zemiansky dom z Paludze a kaštieľ z Parížoviec. Zaujímavý je aj objekt školy z Valaskej Dubovej. Dominantou areálu je gotický kostol Panny Márie z Liptovskej Mary. V múzeu Liptovskej dediny sa organizujú aj príležitostné kultúrne podujatia. Atrakciou je možnosť jazdy na koňoch. Predaj suvenírov a občerstvenia. Múzeum leží v ústi Račkovej doliny, takže priamo nad ním sa vypínajú štíty Západných Tatier.

Zrúcanina hradu Likava

(14,7km/19min.)
Výborným miestom na výlet v Dolnom Liptove je hrad Likava. Hrad sa nachádza približne 3 km severne od mesta Ružomberok v obci zvanej Likavka v prekrásnom prostredí Chočských vrchov, medzi masívmi Mnícha, Predného Choča a Čebraťa.Výška stien hradu Likava v jeho severnej časti dosahuje miestami až 36 metrov. Hrad má na starosti Liptovské múzeum, objekt je sprístupnený počas letnej turistickej sezóny.V zrekonštruovanom objekte dolnej časti hradu sa nachádza od roku 2006 expozícia Huňadyho veže, pričom uspokojí aj náročnejších návštevníkov o históriu tohto hradu, prostredníctvom obrazových i hmotných exponátov. K dispozícii sú aj informačné pracovníčky Liptovského múzea. Horná časť hradu je prístupná pre verejnosť len na vlastnú zodpovednosť.

Archeoskanzen-Kelstké múzeum Havránok

(11,2km/20 min.)
Liptovské brehy Váhu obývali ľudia už na samom úsvite dejín. Trpezlivá práca archeológov odkryla to, čom po sebe zanechali ľudia doby železnej a rímskej.Tieto miesta zaznamenali svoj najväčší rozmach počas keltského osídlenia. V roku 1991 bolo nálezisko na Havránku vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Archeoskanzen Havránok je najvýznamnejšia archeologická lokalita na Liptove. Navštíviť ho znamená jedinečnú príležitosť dotknúť sa našej najstaršej histórieK

Drevený artikulárny kostol Svätý kríž

(19,3km/20min.)
Obec Svätý Kríž sa nachádza v blízkosti vodnej nádrže Liptovská Mara. Za obcou Svätý Kríž sa nachádza drevený artikulárny kostol, ktorý patrí medzi najväčšie drevené kostoly v Európe. Bol tu prenesený počas výstavby Liptovskej Mary v rokoch 1974 až 1982 zo zatopenej obce Paludza. Prvý drevený evanjelický kostol v obci Paludza bol vystavaný v roku 1693 po Šopronskom zemskom sneme, na ktorom bolo prijatých 82 článkov-artikulov, keď cisár Leopold povolil protestantom stavať drevené kostoly. Kostoly museli stáť mimo obce a museli byť postavené len z dreva. Neskôr bol kostol prestavaný tesárskym majstrom Jozefom Langom, ktorý nevedel čítať a písať bez projektov za 8 mesiacov v roku 1774 do dnešnej podoby. Kostolná veža bola postavená v roku 1781 a v roku 1921-1922 boli osadené vo veži nové zvony. V interiéri je barokový oltár, kazateľnica, kamenná krstiteľnica, maľby s biblickými výjavmi, lustre z benátskeho skla a organ. Kostol má kapacitu 6000 osôb.

Múzeum oravskej dediny, Zuberec – Brestová

Východiskový bod : Zuberec-Brestová (Kalameny- Zuberec 43 km/47min.)

V krásnom prostredí Brestovej sa vyníma prírodné múzeum – Múzeum oravskej dediny. Nachádzajú sa tu obdivuhodné juhooravské drevenice, roľnícko-remeselnícke obydlia s hospodárskymi budovami a dvormi, stredooravské i zamagurské objekty s humnami a stajňami, historický drevený mlyn či píla. Zaujímavosťou tohto múzea v prírode je drevený kostolík zo Zábreže, pochádzajúci zo 16. storočia. Vzácnosťou sú taktiež zachované dokumenty o domácej výrobe plátna, modrotlače či súkna, a už takmer zabudnutej hrnčiarskej výrobe a spracovaní dreva. Odrazom šikovnosti oravských predkov sú drobné domčeky s úzkymi oknami a šindľovými strechami, z ktorých je cítiť tradičnú atmosféru Slovenska v dobách starých či prastarých rodičov. Múzeum ponúka návštevníkom celoročne množstvo programov. Zvlášť obľúbené sú večerné vstupy do expozície s netradičným odborným výkladom a posedením pri pravej ľudovej hudbe. Nedeľa je zvyčajne venovaná prezentáciám oravského folklóru a remesiel. Spestrením skanzenu v Brestovej je zoo expozícia a ukážky tradičnej remeselnej výroby.

Oravský hrad

Východiskový bod : Oravský Podzámok (Kalameny – Oravský Podzámok 28 km/37min.)

Oravské hradné bralo (súčasť Oravskej vrchoviny), na ktorom sa nad hladinou rieky Oravy a nad obcou Oravský Podzámok vypína Oravský hrad, bol oddávna opevneným hradiskom, chráneným od severu skalným masívom a od juhu polkruhovým zemným valom.  Zachovalý rozsiahly hrad sa týči na strmom vápencovom brale priamo nad obcou vo výške 112 m nad hladinou rieky Orava. Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou. Oravský hrad, kedysi sídlo Oravskej župy, vznikol v 13.-tom storočí na mieste staršieho osídlenia pochádzajúceho asi z rozhrania letopočtov. Prvá písomná historická zmienka pochádza z roku 1267, kedy bol kráľovským majetkom. Postupne menil majiteľov. O dnešný vzhľad sa postarali Thurzovci, ktorých stavebná obnova hrad zaradila medzi významné stavby renesančného obdobia. V roku 1800 hrad vyhorel a bol veľmi poškodený. Čoskoro však bolo postarané o jeho konzerváciu a obnovu, pričom Pálffyovci (poslední majitelia) sa pokúsili o čiastočnú romantickú úpravu. Posledná a najvýznamnejšia komplexná obnova hradu sa uskutočnila až v rokoch 1953-1968. Interiér budov sa zachoval z čias gotiky, renesancie a romantizmu. Najzachovalejší je interiér kaplnky so zariadením z roku 1752.

Vrátna Dolina-Chleb 

Východiskový bod : Údolná stanica lanovky Vrátna Dolina (Kalameny-Vrátna  dolina cca.:55km/1h 8min.)

8 miestna kabínková lanovka Doppelmayr, horná stanica 1494 m n.m., dolná stanica 744 m n.m., prepravná rýchlosť: max. 6 m/s, výškový rozdiel 750 m. Ide o najnovší typ jednolanovej kabínkovej lanovky Doppelmayr s odpojiteľnými vozňami typu Carvatech Ultra. Lanovka je určená pre prepravu peších turistov a lyžiarov.
Výstavbou lanovky a jej spustením do prevádzky sa obnovila prevádzka najvýznamnejšej turistickej atrakcie v regióne a zároveň sa obmedzil nekontrolovaný pohyb turistov mimo vyznačených chodníkov, čo má priaznivý vplyv na rastliny a živočíchy. Lanovka umožní navštevovať prírodu v zime aj v lete.
Samoobslužná reštaurácia Panoráma vo vrcholovej stanici KLD Chleb Vám poskytne pohodlné občerstvenie s jedinečným panoramatickým výhľadom na čarovnú Vrátnu dolinu a jej vrcholy. Oddýchnete si v náručí čistej prírody vo výške 1 494 m.n.m. alebo si vychutnáte aktívny pohyb a úžasné horské slnko. Reštaurácia, ktorá je priamo vo vrcholovej stanici kabínkovej lanovky je tým najobľúbenejším východiskovým bodom pre všetky hrebeňové túry a výstupy na fatranské vrcholy Veľkého Kriváňa, Malého Kriváňa alebo Chlebu. 

 Salaš Krajinka

Východiskový bod : Ružomberok (Kalameny-Ružomberok-12 km/22min. salaš je cca 2km od   Ružomberka – smer Martin hneď pri hlavnej ceste )

Salaš Krajinka pri Ružomberku,sa nachádza v malebnom prostredí krásnej prírody dolného Liptova. Salaš bol založený pre chov 1000 oviec v roku 1983 a  zachoval si pôvodný ráz a rokmi osvedčené salašnícke tradície.Aj Vy môžete byť súčasťou tejto jedinečnej atmosféry starých bačov a pastierov, pretože môžete zblízka vidieť chov oviec, vrátane ich pasenia, dojenia a spracovania ovčieho mlieka tradičným ručným spôsobom. Salaš je jedinečný tým, že je všetko pod jednou strechou – od dojenia, po výrobu syrov, bryndze. Popri chove oviec  zdokonalili výrobu produktov z ovčieho mlieka podľa prísnych noriem Európskej únie. Tradičný spôsob výroby znásobil prísne stráženie dodržiavania hygienických predpisov, pretože nepoužívajú chemické konzervačné látky. Zažijete voňavú atmosféru pekárne. Uvidíte, ako sa pečú domáce pagáče či sladké buchty zo surovín priamo z  dvora, kde si môžete kúpiť aj zemiakový chlebík a kvalitný medík, alebo si posedieť pri kávičke v rozprávkovej perníkovej chalúpke .Popod nohy sa vám budú motať všetky domáce zvieratká,s ktorými ste určite trávili prázdniny na dvoroch vašich starých mam. V areáli je voľne prístupná Výstava historických traktorov + množstvo atrakcií pre Vaše ratolesti.

Jánošíkové diery

Východiskový bod :Parkovisko pri hoteli Diery časť Terchová  (Kalameny- Terchová-48 km/1h)     

Jánošíkove diery sa nachádzajú v národnej prírodnej rezervácii Rozsutec. Skladajú sa z troch ucelených častí: Dolné diery, Nové diery a Horné diery. Preteká nimi Dierový potok, ktorý ich vyformoval. V Dierach sa nachádza viac ako dvadsať vodopádov, ktoré spolu vytvárajú Vodopády Dierového potoka. Bizarné skalné útvary so špecifickou klímou sú domovom viacerých zaujímavých druhov rastlín a živočíchov. Východiskom do Dier sú osady patriace do katastrálneho územia obce Terchová – Štefanová a Biely Potok.  Jánošíkove diery sú prístupné atraktívnymi značenými turistickými chodníkmi s lávkami, rebríkmi a reťazami. Dolné diery sú sprístupnené náučným chodníkom. Nachádzajú sa v nich dva vodopády s výškou 1  a 3,5 m. Tiesňava Nové diery sa nachádza v národnej prírodnej rezervácii Rozsutec. Vybieha z Dolných dier proti prúdu menšieho prítoku Dierového potoka. Nachádzajú sa tu 4 vodopády s výškou 1 až 2 metre.  Pomenovanie dostali podľa toho, že boli z celej sústavy Jánošíkových dier sprístupnené ako posledné. Horné diery je tiesňava potoka Diery medzi vrchmi Veľký  a Malý Rozsutec . Potok prekonáva prudké klesanie sústavou deviatich vodopádov s výškou 2  až 4 m, ktoré tvoria prírodnú pamiatku Vodopády Dierového potoka. Horné diery sú pri veľkých dažďoch nepriechodné, pretože sa dajú zdolať iba pomocou rebríkov, reťazí a lávok. Uzavreté sú aj v zimnom období. Vynikajú bohatstvom živočíšnych a rastlinných druhov ,ktoré obľubujú chladné a vlhké ekosystémy.